Objavuje sa stále viac dôkazov o tom, že zloženie črevného mikrobiomu, predtým označovaného ako mikroflóra, má zásadný vplyv na našu postavu, chute aj zdravie. Čo presne si pod pojmom mikrobióm predstaviť? A môže mať ľudský mikróbiom vplyv napríklad na našu obezitu?
Baktérie, vírusy a plesne sú prospešné pre naše telo
Ľudské črevo je osídlené baktériami, vírusmi, plesňami. Posledné výskumy pritom hovoria, že ľudský mikróbiom hrá zásadnú úlohu v našom zdraví. Najdôležitejšie sú pritom práve spomínané baktérie, ktoré súčasná veda dokáže analyzovať vďaka špeciálnym metódam. Podľa odborníkov, ktorí sa tejto problematike venujú, je zdravé ľudské črevo osídlené cca 1500 – 1700 bakteriálnymi druhmi.
Počty týchto baktérií u nezdravých jedincov sú však nižšie. „Vplyvom životného prostredia, nášho stravovania a ďalších dôležitých faktorov, ktoré nás ovplyvňujú, nie je podľa informácií výnimkou, že človek trpiaci zdravotnými problémami má iba 500 až 700 bakteriálnych druhov. Tieto počty idú v súčasnosti laboratórne vyšetriť a väčšinou sa jedná o ľudí, ktorí trpia zdravotnými problémami od tých kožných, cez problémy psychické až po nadváhu,“ uvádza Martin Kudera, zakladateľ Farmy Živina zaoberajúci sa zdravým stravovaním s ohľadom na udržateľnosť. Je dokázané, že zdravý mikrobióm má pozitívny vplyv na našu hmotnosť, znižuje riziko vzniku chronických a imunitných chorôb, a dokonca chráni aj našu kožu.
Črevné baktérie majú vplyv na naše zdravie aj náladu
Aby sme si mohli ľudský mikróbiom viac predstaviť, môžeme ho stotožniť s akýmsi komunikátorom medzi mozgom a naším črevom. Jeho zloženie je pritom podľa súčasných zistení pre zdravie človeka úplne kľúčový.
„V ľudských črevách vzniká až 90 % serotonínu a na vzájomnej komunikácii sa podieľajú rôzne molekuly, ako sú kyselina gama-aminomaslová (GABA), dopamín a ďalšie. GABA navodzuje pocit pokoja. Podľa zistení veľmi často súvisí zloženie mikrobiomu aj s obezitou,“ vysvetľuje nutričná špecialistka Burešová, ktorej slová potvrdzujú aj nedávne laboratórne výskumy. Vedci mali k dispozícii mikróbiom od dvoch jednovaječných dvojčiat, kedy jedno bolo obézne a druhé štíhle. Výsledkom pokusov bolo, že myš, ktorá dostala mikrobióm zo štíhleho dvojčaťa, sa mohla prejedať a zostala štíhla, zatiaľ čo myš, ktorá dostala mikrobióm z obézneho dvojčaťa, priberala, aj keď sa stravovala zdravo.
Zloženie mikrobioty sa môže prejaviť aj na chutiach. Určitá skladba baktérií totiž preferuje iné zdroje energie a bude si tak žiadať aj inú potravu a nemusí byť vždy vhodná na redukciu. Navyše mikrobióm nebude uspokojený, kým nedostane svoju potravu, a bude ju vyžadovať aj naďalej.
Každý z nás má v čreve odlišnú mikrokultúru
Aby to nebolo také jednoduché, črevný mikróbiom je u každého človeka iný. Líšia sa tým, čo jeme, a je odlišný aj podľa miesta, kde žijeme. Napríklad Japonci majú v tráviacom trakte baktérie, ktoré sú schopné štiepiť celulózu z rias, kým Európan toho schopný nie je.
Zaujímavá je aj rozdielnosť črevného mikrobiomu detí, ktoré sa narodili cisárskym rezom oproti deťom narodeným prirodzeným pôrodom. U detí narodených pomocou cisárskeho rezu je oveľa vyšší výskyt alergií a kožných chorôb.
Pre zdravý mikróbiom je samozrejme kľúčové stravovanie. Ideálne je konzumovať potraviny bohaté na probiotické kultúry ako je kapusta, kefír, kimchi alebo probiotické octy.
