Jedna z popredných britských odborníčok na umelú inteligenciu Catriona Campbell predpovedá, že problémy s preľudnením planéty by do päťdesiatich rokov mali vyriešiť virtuálne deti. Túto domnienku predstavila vo svojej novej knihe A Plan For Living With Artificial Intelligence (Plán pre život s umelou inteligenciou), o čom informoval napríklad The Guardian.
V knihe odkazuje na hračku Tamagotchi, ktorá bola populárna v deväťdesiatych rokoch. Catriona Campbell sa domnieva, že virtuálne deti budú do päťdesiatich rokov úplne bežné a že technológia dovtedy pokročí natoľko, že deti existujúce vo virtuálnej realite sa nebudú odlišovať od tých žijúcich v skutočnom svete.
Užívať si rodičovstvo pomôžu ľuďom nielen špeciálne okuliare, ale aj rukavice, ktoré budú replikovať fyzické vnemy, ktoré máme, keď sa dieťaťa dotýkame. Rukavice by tak umožnili dieťa kŕmiť, maznať sa s ním a hrať sa s ním. Deti by mali byť schopné rozpoznať svojich rodičov a reagovať na nich pomocou analýzy hlasu a rozpoznania tváre. K vzájomným interakciám bude môcť dochádzať v rôznych digitálnych prostrediach, ako je izba, park alebo napríklad bazén. Rodičia si budú môcť tiež vybrať, ako rýchlo ich deti vyrastú, pokiaľ teda budú o ich rast vôbec stáť.
Catriona Campbell tvrdí, že dopyt po virtuálnych deťoch je už teraz. A tak budú počas rokov dostupné za relatívne malý mesačný poplatok, ktorý odhaduje na dvadsaťpäť dolárov, čo je v prepočte necelých 600 korún. Výhodou virtuálnych detí je skutočnosť, že nezaberú žiadne miesto, nebudú toľko stáť a zostanú zdravé. Pre túto variantu by sa podľa odborníčky mohlo v budúcnosti rozhodnúť až dvadsať percent ľudí.
Čo sa týka konkrétnych projektov, na Novom Zélande vykonáva spoločnosť Soul Machines experiment s názvom Baby X, ktorého cieľom je humanizácia umelej inteligencie, aby bola pre verejnosť príťažlivejšia.
